Ekonomické cykly zahŕňajú obdobia rastu a poklesu, pričom práve pokles zväčša vyvoláva najväčšie obavy investorov. Súčasný svet sa borí s ekonomickou recesiou spôsobenou aj vplyvom pandémie koronavírusu Covid –19. Existujú však stratégie investorov na obmedzenie strát portfólia a dokonca zaznamenanie určitých ziskov aj počas recesie.

Recesia je stav, keď dva po sebe idúce štvrťroky v roku je negatívny ekonomický vývoj, t.j. dochádza k poklesu oproti predchádzajúcemu obdobiu. Tieto dva po sebe nasledujúce štvrťroky negatívneho rastu hrubého domáceho produktu (HDP) sú označované ako recesia, existujú však aj ďalšie definície recesie.

HDP je mierou všetkých tovarov a služieb vyprodukovaných v krajine za určité obdobie. Recesia je charakteristická oslabením aktivity, poklesom zamestnanosti a reálnych príjmov, poklesom predaja a výroby. To znamená, že nejde o obdobie a prostredie, ktoré by viedlo k vyšším cenám akcií a pozitívnemu výhľadu na akcie. Práve naopak. Pokiaľ ide o trh, recesia má tendenciu viesť k zvýšenej averzii voči riziku zo strany investorov. Tí následne hľadajú bezpečnejšie možnosti investovania a uloženia kapitálu, a tak sa často priklonia k investovaniu do zlata. Ako pozitívum je možné vnímať fakt, že každá recesia je väčšinou predvídateľná a skôr, či neskôr ustúpi. Následne dôjde k zotaveniu ekonomiky a opätovnému rastu svetového hospodárstva.

Počas recesie majú investori tendenciu predávať rizikovejšie podiely aj akcie a presúvať svoje investície do bezpečnejších cenných papierov, akými sú napr. štátne dlhopisy, termínované pevne úročené úložky alebo drahé kovy. Počas recesie je takisto vhodné investovať do vysoko kvalitných akcií („shares“) najväčších a najziskovejších spoločností s dlhou históriou (tzv. „Blue chips“), pretože tieto spoločnosti majú tendenciu udržať sa lepšie v dobe recesie a prežiť turbulentné krízové obdobie.

Stratégiou ako prežiť krízu a ekonomickú recesiu je pre investora diverzifikácia (rozdelenie) investičného portfólia. Napriek tomu, že diverzifikácia je odborníkmi považovaná za najdôležitejšiu a bezpečnú stratégiu, často sa na ňu zabúda. Diverzifikácia investičného portfólia zahŕňa široké spektrum investičných nástrojov, a tiež produkty s pevným úrokom, t. j. vládne dlhopisy, základné celosvetovo známe akciové indexy a fondy kolektívneho investovania, ktoré ich obsahujú (napr. S&P 500, MSCIW index, DJ Index), ale aj pre spotrebiteľa významné investície s nízkym rizikom. Ďalej sem môžeme zaradiť aj komodity (napr. zlato, diamanty), iné formy vecí s majetkovou hodnotou (typu „real estate“)či iné formy umenia a umeleckých zbierok.

Jedným zo spôsobov ako preklenúť obdobie recesie je pravidelné investovanie a s ním spojený efekt priemerovania ceny a nákladov tzv. COST AVERAGE EFFECT.

Kľúčom k správnemu a racionálnemu investovaniu v dobe recesie je držať sa svojho stanoveného investičného cieľa a neodkláňať sa od neho.

Makroekonomické aspekty recesie majú vplyv aj na kapitálové trhy. V období recesie spoločnosti znížia obchodné investície a spotrebitelia spomalia svoje výdavky. Vnímanie ľudí sa tak zmení z optimizmu a očakávania pokračovania dobrého obdobia na pesimizmus a neistotu ohľadom budúcnosti. Počas recesie sa investori často zľaknú, obávajú sa potenciálne nízkych výnosov z investícií a snažia sa znižovať riziko svojich portfólií.

Tieto psychologické faktory a z nich plynúce emócie sa následne prejavujú v rôznych trendoch a pohyboch na kapitálovom trhu.

V období recesie investori vnímajú zvýšené riziko na akciových trhoch, čo často vedie k tomu, že požadujú vyššiu potenciálnu mieru návratnosti držby akcií. Aby sa očakávané výnosy zvýšili musia súčasné/aktuálne ceny klesnúť. To nastáva vtedy, keď investori predávajú rizikovejšie podiely a prechádzajú na investovanie do bezpečnejších cenných papierov, akými sú napr. štátne dlhopisy(tzv. „state bonds“).

To, že pred recesiou majú akciové trhy tendenciu klesať, a to často dosť prudko, je spôsobené práve tým, že investori presúvajú svoje investície do bezpečnejších cenných papierov. História ukazuje, že akciové trhy majú schopnosť slúžiť ako hlavný ukazovateľ recesie. Dobrou správou pre investorov je aj to, že aj pri poklese na akciových trhoch je možné nájsť relatívne slabé miesta na trhu a zaujímavé spoločnosti, ktoré dokážu aj v čase krízy profitovať.

Historicky jedným z bezpečnejších miest na akciovom trhu sú "spotrebiteľské základne". Spotrebiteľskými základňami rozumieme výrobky a tovar, ktorý majú zákazníci tendenciu kupovať bez ohľadu na ekonomické podmienky alebo ich finančnú situáciu. Základným tovarom pre spotrebiteľa sú najmä potraviny, nápoje, alkohol, tabak, dámska hygiena a hlavne všetky nevyhnutné tovary pre domácnosť. Ide väčšinou o tovar a výrobky, ktoré by priemerná domácnosť vyňala zo svojho rozpočtu ako posledné.

Tak ako v období recesie, aj v čase, keď sa ekonomika začne zotavovať, teda počas oživenia ekonomiky, je potrebné dávať si pozor na iracionálne emotívne správanie a hlavne na makroekonomické faktory.

Jedným z nástrojov, ktoré vláda najčastejšie používa na zníženie dopadov recesie je ľahká menová politika - znižovanie úrokových sadzieb s cieľom zvýšiť ponuku peňazí, odradiť ľudí od úspor a podporiť výdavky. Celkovým cieľom v konečnom dôsledku je zvýšenie hospodárskej aktivity v ekonomike. Jedným z vedľajších účinkov nízkych úrokových sadzieb je však zvýšený dopyt po rizikovejších investíciách s vyššou návratnosťou. Výsledkom je, že akciové trhy majú počas hospodárskych oživení tendenciu dosahovať veľmi dobré výsledky. Niektoré z najvýkonnejších akcií využívajú prevádzkový pákový efekt ako súčasť svojich prebiehajúcich obchodných aktivít, aby rýchlo dohnali minulé straty.

Pákový efekt môže ublížiť počas recesie, ale funguje dobre počas dobrých období, keď umožňuje firmám, ktoré sa zadlžujú rásť rýchlejšie ako spoločnostiam, ktoré tak nerobia. Rastové akcie a akcie s nízkou kapitalizáciou majú tiež tendenciu dobre sa vyvíjať počas hospodárskeho oživenia a ekonomickej konjunktúry.

Zvýšený dopyt po riziku sa na trhoch spevným úrokom a príjmom prejavuje vyšším dopytom po kreditnom riziku. To zvyšuje atraktívnosť podnikového dlhu (podnikové dlhopisy) všetkých stupňov a dlhu krytého hypotékou -ceny stúpajú a výnosy klesajú. Na druhej strane, investori majú tendenciu presúvať sa z amerických štátnych dlhopisov do korporátnych dlhopisov, tlačiť tak ceny nadol a výnosy nahor.

Rovnaká logika platí aj pre komoditné trhy, čo znamená, že rýchlejší ekonomický rast zvyšuje dopyt, ktorý zvyšuje ceny surovín. Je potrebné si uvedomiť, že s komoditami sa obchoduje na globálnej báze, t. j. americká ekonomika nie je jediným motorom dopytu po týchto zdrojoch.

Keď nastane recesia je najlepšie zamerať sa na dlhodobý investičný horizont, riadiť svoje expozície a tituly v investičnom portfóliu, minimalizovať riziko a vyčleniť kapitál na ďalšie investovanie počas oživenia.

Na to je potrebné dodržiavať disciplínu v investovaní(t. j. investovať pravidelne - C.A.E vs. S.I.P.) a hlavne nevstupovať do riskantných špekulatívnych investícií v čase extrémneho optimizmu (napr. trendový hit cryptomien).

V čase krízy majú spoločnosti so silnými účtovnými súvahami, vrátane spoločností s malým dlhom a zdravými hotovostnými tokmi a dobrým cashflow, tendenciu dosahovať oveľa lepšie výsledky. Tieto spoločnosti celkovo lepšie zvládajú hospodársky pokles a financovanie svojich operácií aj napriek recesii v ekonomike, ako spoločnosti so značným prevádzkovým dlhom a slabými hotovostnými tokmi.

Z uvedených informácií vyplýva, že víťazom pandemickej krízy sú zväčša firmy z potravinárskeho sektora, supermarkety, drogérie, spoločnosti zaoberajúce sa dezinfekciou, pharma spoločnosti, IT sektor a rôzne e-shopy. Na strane porazených stojí strojársky priemysel a automotive, letecký a turistický priemysel, ktoré v súčasnej situácii výrazne stratili.