Ešte nedávno tvorili absolútnu väčšinu z lídrov svetovej ekonomiky krajiny vyspelej Európy, Japonsko a USA. Za posledných niekoľko rokov, ako aj vplyvom pandémie, sa udiali a akcelerujú mnohé významné zmeny, ktoré obrátili doposiaľ zažité poriadky a v nasledujúcich rokoch budeme svedkami nového usporiadania ekonomicky najvplyvnejších krajín a miest vo svete. Globálny hospodársky vývoj ovplyvňovali v tejto neistej dobe hlavne nasledujúce trendy, ktorých celkový efekt je však neistý, pretože jednotlivé faktory a sily pôsobia častokrát i proti sebe a sú kontraproduktívne.

Technologická a dátová revolúcia

Rovnako ako sa svet posunul od napr. jednoduchých tlačiarenských strojov cez sofistikované tlačiarne až k internetovým online médiám, tak sa teraz posúva od relatívne jednoduchých elektronických zariadení k absolútnemu vrcholu v digitalizácii. Je fascinujúce sledovať s akou razanciou a dynamikou technologická revolúcia prebieha. Facebook používalo len rok po jeho vzniku 6 miliónov ľudí a v dnešnej dobe sa hrdí počtom aktívnych užívateľov za mesiac viac ako 2,5 mld. ľudí. V roku 2009 napr. pre iOS existovalo iba cca 150 tisíc aplikácií, o päť rokov neskôr ich bolo už viac ako 1 milión. Skvelé a možno až šokujúce dáta, čo poviete?  

Rýchlosť technologických inovácií je len jedným rozmerom technologickej revolúcie. Skutočnú predstavu o dopadoch rozvoja technológií získame až vtedy, keď si ho dáme do spojitosti aj s dátovou revolúciou, vďaka ktorej sa k spotrebiteľom a podnikateľom dostáva obrovské množstvo dát a informácií využiteľných k ďalšej akcelerácii tempa vývoja vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. Technológie prospievajúce k stieraniu hraníc a ľahká dostupnosť informácií sú prísľubom budúcej ekonomickej prosperity nielen rozvinutých, ale aj rozvíjajúcich sa a okrajových trhov. Neobmedzený prístup k informáciám je základným predpokladom osvety a kvalitného vzdelania, a tak akceleruje rozmach vyspelosti mnohých krajín.

Prebiehajúcu technologickú revolúciu má určite zmysel sledovať a investori by nemali zabúdať na stálice užívajúce si solídne „investičné momentum“, no určite v súvislosti s novými trendmi je zaujímavé sledovať aj vývoj v oblasti pharma-firiem pri súčasnej vakcinácie skrz napr. SARS-CoV pandémiu, ako aj blockchain technológie, vývoj digitálnych mien či mobilných platieb, alebo testy autonómnych vozov, či firmy ponúkajúce lety do vesmíru.

Úbytok a starnutie svetovej populácie 

Svetová populácia starne, to je neodvratný fakt, ktorý pridáva vrásky na čele nielen demografom, ale stále častejšie aj politikom, či ekonómom. Svetová mortalita rastie a fertilita prudko klesá a podľa odhadov čoskoro nepriaznivý vývoj v rozvinutom svete prestanú vyrovnávať aj Čína a hlavne India, ktorá patrí z hľadiska demografie medzi krajiny s lepšími trendami v natalite. Pred tromi dekádami sa problém starnutia a úbytku populácie týkal len minima svetových regiónov, dnes tento ťažko riešiteľný problém trápi väčšinu planéty. Napríklad v takom Thajsku sa miera fertility znížila od 70. rokov minulého storočia z 5 na 1,4. Za hraničnú hodnotu potrebnú na zachovanie populácie sa považuje 2,1 potomka na jednu ženu, dnes ale tejto miery plodnosti dosahuje len asi 40% svetovej populácie. 

Podľa odhadov Eurostatu a Európskej komisie sa do roku 2060 nemecká populácia zníži zhruba o pätinu a počet práceschopných mužov a žien v najväčšej európskej ekonomike klesne od roku 2010 do roku 2060 z 54 miliónov na asi 36 miliónov. Menej práceschopných ľudí a celkovo vyšší podiel starších mužov a žien v práci pritom povedie k poklesu produktivity práce, a následne zníženej spotrebe domácnosti, čo prispeje k celkovému spomaľovaniu ekonomického rastu.

Zrýchľovanie globalizácie

Integračné procesy, stieranie komunikačných prekážok, relativizácia pojmu vzdialenosť, či odstraňovanie obchodných bariér sú jednoznačne tendencie, ktoré podporujú súčasnú globalizáciu. Vývoj akým prechádza obchod, ale dáva slovu globalizácia v mnohých ohľadoch úplne nový rozmer.

Hlavné obchodné a finančné trasy už dávno nevedú iba medzi Spojenými štátmi a Európou. Medzinárodný obchod pripomína zložitý spletenec, v ktorom sa môžu problémy jedného regiónu prelievať do širšieho okolia počas hodín, nanajvýš dní. Presvedčiť sme sa o tom mohli napríklad v roku 2008 v súvislosti s americkou hypotekárnou krízou alebo pri nešťastnom výbuchu jadrovej elektrárne vo Fukušime. „Butterfly effect“ je nesmierne viditeľný pri každodenných extrémnych javoch vo svete.

Podľa WTO objem obchodu medzi Čínou a Afrikou sa od roku 2000 do roku 2012 zvýšil z 9 na 211 miliárd USD. Celosvetový objem peňažných tokov potom od roku 1980 do roku 2007 vzrástol na 25-násobok. Podobne sa zvyšuje aj počet ľudí prekračujúcich opakovane hranice svojich domovských štátov. 

Expanzia ekonomík miest a silná urbanizácia

Globálna ekonomika, to už dávno nie sú len plne rozvinuté trhy, ktorým kdesi v pozadí robia spoločnosť emerging a frontier markets. Stále väčší vplyv na svetové hospodárstvo majú práve rozvíjajúce sa a okrajové trhy, ktorým investori ešte donedávna nevenovali toľko pozornosti. V súčasnosti patrí medzi najprogresívnejšie trhy zoskupenie tzv. B.R.I.C. Dynamika rastu emerging markets je fascinujúca, hoci počúvame, že už ani Čína nie je tým, čím bývala skôr. Čo by však za 7% rast HDP dali Spojené štáty alebo jadro Európy. Ešte v roku 2000 malo 95% firiem z rebríčka Fortune Global 500 sídlo v niektorej z vyspelých ekonomík. V roku 2025, keď sa podľa predpokladov Čína stane najväčšou svetovou ekonomikou, by už mala mať sídlo v dnešných vyspelých ekonomikách len asi polovica firiem s ročnými tržbami nad miliardu dolárov.

Ťahúňom ekonomiky v nasledujúcich rokoch nebudú len svetové mega-metropoly. Podľa odhadov ekonómov a demografov bude medzi rokmi 2010 a 2025 generovať približne polovicu rastu svetovej ekonomiky asi 440 miest v dnešných rozvojových krajinách, z ktorých 95% spadá do kategórie malých až stredne veľkých sídiel. Top najľudnatejšie mestá Tokio, Šanghaj, Bombaj, Karáči, Sao Paulo, Dubaj alebo Peking poznajú všetci, čo ale napríklad mestá ako Sin-ču na Taiwane alebo napríklad Wu-chan, či Tchien-ťin v Číne. HDP čínskeho mesta Tchien-ťin bolo v roku 2010 cca 10 miliárd USD, teda plus mínus rovnaký ako HDP švédskeho Štokholmu. V roku 2025 by ale jeho HDP mal dosahovať už 625 miliárd USD, čo je ekvivalent celého Švédska.

Investičné rozhodovanie spotrebiteľa

Súčasné zmeny vo vývoji v globálnej ekonomike, posudzovanie a vyhodnocovanie výnosu, rizika a likvidity v turbulentných časoch pandémie a neistoty v ekonomike, predstavuje pre každého investora praktickú aplikáciu jeho akceptácie základného systému, ktorý je nevyhnutnou súčasťou procesu rozhodovania a výberu investície, ktorú má vo svojom investičnom zámere bežný investor. 

Základný systém racionálne uvažujúceho investora vraví, že sa snažíme o dosiahnutie čo najvyššieho výnosu pri čo najnižšom riziku a čo najvyššej likvidite z danej investície. V praxi však nie je možné maximalizovať všetky kritériá súčasne, a preto investor musí medzi kritériami voliť, aby maximalizoval jedno kritérium a musí obetovať maximalizáciu zvyšných kritérií. Pokiaľ sa však investor vzdáva maximalizácie niektorého kritéria, neznamená to však, že by toto kritérium prestal pri svojom rozhodovaní zohľadňovať. V praxi sa investor napr. snaží dosiahnuť maximálny výnos pri danej úrovni rizika a likvidity, alebo napr. minimálneho rizika pri danej úrovni výnosu a likvidity. V tejto súvislosti hovoríme o vzťahu kritérií  v tzv. magickom trojuholníku investovania. 

Z obrázka je teda jasné, že žiadna investícia ani cenný papier nemôže dosiahnuť všetky tri ciele súčasne. Žiadny cenný papier nemôže mať totižto súčasne vysoký výnos, nízke riziko a vysokú likviditu, preto sa tento trojuholník označuje ako magický. Na finančnom trhu je zvyčajne vysoký výnos spojený s vyššou mierou rizika a vysoká miera likvidity s nižším výnosom.

Rozhodujúce kritérium pri výbere cenného papiera budú prevažne osobné preferencie investora, t. j. či uprednostňuje vysoké výnosy pri vysokom riziku alebo investície s nízkym výnosom pri nízkom riziku.

Emočný cyklus investora

Ochota podstupovať už spomínané riziko je veľmi individuálna až emocionálna vlastnosť u každého investora. Pri investovaní a investičnom rozhodovaní je však veľkou chybou jej podliehať. Ako významný faktor pri investičnom rozhodovaní vystupuje aj psychologický aspekt investora. Na rozhodovací proces investora okrem racionálneho myslenia vplývajú aj jeho emócie a intuícia, ktoré vyplývajú z povahových a osobnostných vlastností investora. Až počas životnosti investície sa ukáže, či je investor schopný v čase poklesu aktuálnej hodnoty investície prekonať svoje aktuálne pocity a či je pripravený racionálne a chladne uvažovať. A zároveň nepostupovať a nerozhodovať sa unáhlene bez emócií. Psychologický aspekt investorov v rôznych štádiách vývoja ich investície znázorňuje nižšie uvedená krivka emočného cyklu investorov.

Neustály vývoj v digitálnych technológiách a pokroky v elektronickom obchode znamenajú, že spôsob, akým nakupujeme výrobky a služby, alebo ako investujeme sa dynamicky vyvíja. Digitálne maloobchodné prostredie ponúka nové príležitosti a mení bežnú dynamiku fyzických obchodov, pretože maloobchodníci sa snažia poskytovať bezproblémovú viackanálovú ponuku.

Zažívame zložitosť výberu, ako aj rozmanitosť ponúkaných produktov, omni-kanálový maloobchod, zlievanie fyzického a digitálneho sveta nákupov a vývoj v oblasti e-commerce, napríklad hlasom aktivované nakupovanie a obchodovanie cez sociálne siete, či verifikácia investorov na diaľku cez biometrické údaje s cieľom skrátiť čas pre rozhodovanie spotrebiteľa, to všetko vplýva na celkové preferencie a správanie investorov, vernosť a budovanie dôvery k danej značke. 

Toto všetko významne ovplyvní podnikanie v 21.storočí a my vo Phoenix Investor Group sme na to pripravení a vieme, že dôvera a verných klientov sa buduje veľmi ťažko, no sme pripravení Vás presvedčiť, že si ju zaslúžime. Vďaka našim skúsenostiam v oblasti investičného poradenstva Vám môžeme poskytnúť služby na vysokej profesionálnej úrovni s prvkami digitalizácie a moderných aplikácií.  Pravidelné investície vyžadujú trpezlivosť, dodržanie stratégie a disciplínu investora. Iba takto sa dajú dosiahnuť skutočne dobré výsledky.

Ing. Ivan Duvač
PXI ACADEMY