Trh s kryptoaktívami sa v posledných rokoch rýchlo rozširuje a prehlbuje. Zároveň rastie počet poskytovateľov kryptoaktív a súvisiacich služieb. Určite ste väčšina z vás, našich čitateľov, zaznamenali v posledných rokoch i rastúci trend ponuky a možností investovania do rôznych kryptoaktív a hlavne do jedných z ich typov rôznych kryptomien.
Aj keď sa kryptomeny stali stabilnou súčasťou ekonomického sveta, určite treba byť neustále ostražitý a racionálne uvažujúci investor. A práve so súčasným dianím na trhoch kryptoaktív nabádame na zvýšenú mieru obozretnosti najmä v súvislosti s historickými extrémnymi nárastmi najznámejšej kryptomeny – BITCOINU.
Jeden z hlavných dôvodov extrémneho rastu je zvýšený dopyt a vidina extrémne vysokých výnosov daných neustálym prílevom nových drobných investorov, ale aj jednorazových extrémnych nákupov veľkých hráčov typu miliardových nákupov od TESLY a Elona Muska. V súvislosti s týmto aktuálnym šokujúcim nárastom BITCOINU je určite dobré si viac povedať, čo sú to KRYPTOAKTÍVA a KRYPTOMENY a aké možné riziká okrem možných ziskov so sebou nesú.
Kryptoaktíva je síce možné legálne používať, avšak okrem daňovej oblasti a oblasti prevencie pred praním špinavých peňazí (AML) nie sú kryptoaktíva na Slovensku ani v Česku, či inde vo svete, regulované. Momentálne však prebieha príprava európskej regulácie kryptoaktív, ktorá už čoskoro stanoví jednotné pravidlá pre trh s kryptoaktívami v EÚ.
Na úvod určite poukážeme na častý omyl u investorov. Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, je veľký rozdiel medzi digitálnou menou a elektronickými peniazmi. Keď platíme bankovými kartami alebo najnovšie telefónom či hodinkami, používame elektronické peniaze. Podobne aj pri bankových prevodoch.
Čoraz menej potrebujeme bankovky a mince a čoraz intenzívnejšie používame ich elektronické varianty. Stále však platí, že tieto formy peňazí sú naviazané na „tradičné“ peniaze (bankovky a mince), ktoré vydáva centrálna banka. K všeobecne uznanej digitálnej mene sa dostaneme až vtedy, keď centrálna banka prestane tlačiť bankovky alebo raziť mince a do obehu pošle už len digitálne nuly a jednotky. Inak povedané, už nepôjde len o pohodlnú alternatívu utvorenú komerčnými inštitúciami (elektronické peniaze), ale už na samom začiatku centrálna banka emituje (alebo vydáva) nehmotné peniaze (digitálna mena).
V skutočnosti už v súčasnosti platí, že centrálna banka uskutočňuje veľkú časť transakcií s komerčnými bankami iba vo virtuálnom priestore (tam už digitálna mena existuje). Vzťah občana a centrálnej banky je však stále na báze papiera a kovových mincí. Digitálna mena sú peniaze vytvorené vo virtuálnom prostredí bez priamej väzby na fyzické peniaze.
Čo sú to kryptoaktíva?
Slovenské ani české právne predpisy nedefinujú pojem „kryptoaktívum“. Ani vo svete neexistuje jednotná ustálená definícia tohto pojmu a nového fenoménu. „KRYPTOAKTÍVUM“ by sme mohli zadefinovať, resp. spĺňa spravidla tieto nasledujúce znaky:
- je digitálnym vyjadrením hodnoty alebo práva
- možno ho elektornicky prenášat a uchovávať
- využíva technológiu distribuovanej databázy záznamov ( tzv. DLT ) – napr. ,,blockchain“
Na čo sa kryptoaktíva využívajú a aké typy kryptoaktív poznáme?
Kryptoaktíva majú v širšej spoločnosti a modernom svete rôzne spôsoby použitia:
- platby – dajú sa využiť na nákup a predaj rôznych tovarov a služieb
- investícia/špekulácia – na zmene ceny a hodnoty rôznych kryptoaktív možno aj výraznejšie zarobiť, ale aj značne prerobiť
- úžitková funkcia – umožňujú prístup ku konkrétnej službe alebo k produktu poskytovaných osobou, ktorá ich vytvorila – napr. blockchain, katastrálne údaje, evidencia a ochrana autorských práv…
Naša legislatíva klasifikáciu kryptoaktív neupravuje. Vo svete existuje veľa rôznych klasifikácií, najčastejšie sa zvykne používať delenie kryptoaktív podľa ich funkcie využitia a to na:
1. Platobné tokeny
- kryptoaktíva, ktoré sa využívajú ako prostriedok výmeny (kryptomeny, virtuálne meny)
- neviažu sa k nim žiadne práva
2. Úžitkové tokeny (utility tokens)
- umožňujú prístup ku konkrétnej službe alebo k produktu poskytovaných osobou, ktorá ich vytvorila
- viažu sa k nim práva využívať určené produkty a služby
3. Investičné tokeny (security tokens)
- majú podobné funkcie ako cenné papiere
- viažu sa k nim konkrétne práva – napr. vlastnícke právo, právo podieľať sa na výnosoch/zisku, právo na kupón a istinu
- podľa slovenskej právnej úpravy nemožno kryptoaktíva považovať za cenné papiere
Aké riziká sa spájajú s „investíciou do kryptoaktív a kryptomien“?
Riziko extrémnej cenovej volatility (zmeny hodnoty)
Pohyb ceny je pri kryptoaktívach omnoho výraznejší ako pri iných investičných nástrojoch a aktívach. Kryptoaktíva často vykazujú znaky tzv. „cenovej bubliny“ a v najhoršom prípade môže hodnota investície do nich i výrazne klesnúť až na nulu.
Chýbajúca právna ochrana
Spoločnosti, ktoré poskytujú služby kryptoaktív, nie sú regulované a dohliadané národnými bankami typu NBS, ČNB, ECB, či FED. Investor, ktorý investuje do rôznych foriem kryptoaktív, teda nie je – na rozdiel od bežných investorov, ktorí investujú na kapitálovom trhu v SR alebo EÚ, či rôzne po svetových burzách, nijako špecificky chránený.
Ak spoločnosť poskytujúca služby kryptoaktív prestane fungovať, stane sa napríklad terčom kyberútoku, sprenevery či podvodu, investor nemá nárok na žiadnu náhradu od štátu. Zlyhania subjektov, ktoré pôsobia na trhu s kryptoaktívami, sú pritom omnoho častejšie, ako je to medzi dohliadanými subjektmi finančného trhu (banky, obchodníci s cennými papiermi a podobne).
Nedostatočné informácie
Na trhu existujú tisíce rôznych foriem kryptoaktív. K mnohým z nich nie sú k dispozícii žiadne alebo len sporadické relevantné a komplexné informácie a mnohé dostupné informácie o kryptoaktívach na internete sú často skresľujúce alebo priam zavádzajúce.
Podvody
Chýbajúca regulácia a značná miera anonymity predstavujú ideálne prostredie na podvody a šedú ekonomiku. Keďže investori nemajú dostatok skúseností s kryptoaktívami, stanú sa tak ľahšie obeťou prípadného finančného podvodu. Množstvo podvodov na tomto neregulovanom trhu s kryptoaktívami je oveľa väčšie, ako je to v ostatných sektoroch finančného trhu.
Strata jedinečného prístupu ku kryptoaktívam
Ak investor stratí svoj jedinečný privátny kľúč (private key) k svojej virtuálnej peňaženke, dôjde i k strate jeho prístupu k svojim kryptoaktívam. Na rozdiel od zabudnutia hesla k internetovému bankovníctvu je strata privátneho kľúča nezvratná. Ak privátny kľúč k peňaženke pozná iba samotný investor, jeho prípadní dediči sa po smrti držiteľa napr. kryptomien nedostanú k jeho kryptoaktívam.
Kybernetický útok
Investor môže prísť o kryptoaktíva aj pre veľmi časté kybernetické útoky, v rámci ktorých získa útočník prístup k jeho peňaženke. Poskytovatelia služieb kryptoaktív spravidla takéhoto investora neodškodnia. Viac o rizikách spojených s investíciami do kryptoaktív si môžete prečítať aj v upozornení Európskych orgánov dohľadu (EBA, ESMA, EIOPA).
Rady PHOENIX INVESTORA ako zmierniť riziká spojené s investíciou do kryptoaktív?
- ak už ste sa predsa len rozhodli, aj napriek našim upozorneniam na riziká, tak nikdy neinvestujte do kryptoaktív viac, ako si môžete dovoliť úplne stratiť – „TOTAL FAILURE“
- buďte pripravení na extrémnu zmenu hodnoty – „EXTRÉMNU VOLATILITU“
- dôkladne si preverujte všetky informácie o kryptoaktívach, ako aj o protistrane, ktorá danú služby kryptoaktív ponúka
- naštudujte si spôsoby, ako možno kryptoaktíva bezpečne uschovávať – „TREZOR a PEŇAŽENKA“
- dodržiavajte bezpečnostné opatrenia na hardvérových zariadeniach, ktoré využívate na prístup ku kryptoaktívam – zabezpečené wifi pripojenie atď.
- ubezpečte sa, že máte bezpečne zaznamenaný privátny kľúč k svojej peňaženke – pre prípadné použitie vzdialenej budúcnosti alebo pre dedenie.
Finančná skupina PHOENIX INVESTOR GROUP vníma túto aktuálnu tému kryptoaktív a jednotlivých ponúkaných kryptomien za vysoko pertraktovanú a veľmi populárny najmä medzi mladými investormi a IT komunite, avšak upozorňujeme, že ide o vysoko rizikovú a pomerne špekulatívnu oblasť pre bežných neprofesionálnych retailových investorov.
Je našou doménou a poslaním chrániť bežných drobných investorov a poukazovať i na všetky spomínané a dostupné riziká spojené s touto formou investície do rôznych typov kryptoaktív. A záverom chcem poukázať momentálne na neexistenciu prísnejšej regulácie tohto krypto-sektora a ani kontrola distribúcie týchto typov foriem investičných nástrojov kryptoaktív mimo regulovaného finančného trhu.
Ing. Ivan Duvač
PXI ACADEMY