Čo je to inflácia a ako ovplyvňuje inflácia ekonomiku?
Inflácia je všeobecný rast cenovej hladiny tovarov a služieb v ekonomike. Príliš veľká inflácia môže znamenať, že sa ekonomika „prehrieva“, zatiaľ čo veľmi nízka inflácia môže byť predzvesťou hospodárskej recesie. V závislosti od zvoleného súboru použitých tovarov a služieb sa počíta niekoľko typov hodnôt inflácie, ktoré sa sledujú ako inflačné indexy. Najbežnejšie používanými indexmi inflácie sú index spotrebiteľských cien (CPI) a index veľkoobchodných cien (WPI). Index výrobných cien (PPI) sa tiež používa na meranie inflácie vo vzťahu k výrobcom.
Inflácia je kvantitatívne meranie miery, akou sa v určitom období zvyšuje priemerná cenová hladina koša vybraných tovarov a služieb v ekonomike. Je to nárast všeobecnej úrovne cien, keď za jednotku meny nakupujeme skutočne menej ako v predchádzajúcich obdobiach. Inflácia, často vyjadrená v percentách, teda naznačuje pokles kúpnej sily národnej meny či už EUR(CZK,USD). Infláciu možno porovnať s defláciou, ku ktorej dochádza, keď ceny namiesto toho klesajú.
Viac ako 40 miliárd leží v bankách v SR
Inflácia na Slovensku dosiahla za 20 rokov takmer 215 % a za posledných 20 rokov ubrala kúpnej sile peňazí na Slovensku viac ako polovicu. A práve preto len máloktorý Slovák dokázal svoje voľné zdroje ochrániť pred rastom cien. Cenová hladina na Slovensku sa za ostatné dve dekády viac ako zdvojnásobila. Priemerná inflácia tak dosiahla 4 % ročne. Tovar a služby, ktoré si mohol Slovák kúpiť pred 20 rokmi za ekvivalent 100 eur, dnes stoja zhruba 215 eur. Inak povedané, kúpna sila peňazí klesla za tento čas o zhruba 54 %.Priemerná slovenská domácnosť svoje voľné zdroje pred takýmto vývojom inflácie nedokázala ochrániť.
Výnimkou bolo krátke deflačné obdobie medzi rokmi 2014 až 2016, kde aj symbolicky úročené vkladové účty dokázali prekonať rast cien. Takýto stav sa však v ekonomike zrejme často opakovať nebude. Vlani inflácia na Slovensku vyskočila na 2,5- percentnú úroveň, podobná úroveň sa očakáva aj počas najbližších rokov. Priemerné úročenie vkladov s viazanosťou na jeden rok pritom sotva presahuje jedno percento.
V bankách leží približne 40 miliárd €, z toho na prakticky 0 % úročených bežných účtoch okolo 21 miliárd €. Podľa ekonomickej analytikov a ekonomickej praxe predpokladáme, že inflácia z nich ukrojí len v najbližších štyroch rokoch asi 10 % kúpnej sily. Ani približne 13 % finančného majetku, ktorý majú Slováci zainvestovaný na finančných trhoch, a 13 percent v penzijných schémach, plus ďalších 6% v rezervách životného poistenia, nedokáže vytiahnuť celkové zhodnotenie ich majetku nad mieru inflácie. Najmä ak zoberieme do úvahy fakt, že väčšinu investícií, ako aj dôchodkových schém, tvoria skôr konzervatívnejšie dlhopisové investície!!!.
Ako teda ochrániť voľné zdroje pred ich znehodnocovaním infláciou?
Odpoveď sa skrýva v rozumnom investovaní do akcií a do dlhopisov priamo alebo cez fondy kolektívneho investovania – PF a ETF, namiesto držania zbytočnej hotovosti na bankových vkladoch. Štatistiky za posledných vyše 100 rokov hovoria jasne. Podľa dostupných údajov, Americké akcie priniesli nominálny výnos takmer 10 % p.a., čo je po očistení o miestnu infláciu zisk okolo 6,5% p.a. Štátne dlhopisy zasa 5%, čiže po očistení inflácie okolo 2 % p.a. Podnikové dlhopisy sa umiestnili medzi akciami a štátnymi dlhopismi na úrovni cca 4,5% p.a.. Aj po započítaní rôznych poplatkov súvisiacich s ich kúpou, držbou a so zdanením s veľkou rezervou porazili infláciu
Pre rýchlejšie pochopenie inflácie a jej vplyvu na ekonomiku si pomôžeme nižšie uvedenou ilustráciou, kedy s rastom cien stráca jediná jednotka meny hodnotu, pretože nakupujeme za tú istú sumu celkovo menej tovarov a služieb. Táto strata kúpnej sily meny napr. EUR alebo USD ovplyvňuje všeobecné životné náklady bežnej verejnosti a ekonomické správanie spotrebiteľov, čo v konečnom dôsledku vedie k spomaleniu ekonomického rastu. Konsenzus medzi ekonómami je taký, že k trvalej inflácii dôjde vtedy, keď rast peňažnej zásoby v krajine prevýši hospodársky rast.
- Príklad inflácie a znehodnotenie na mene USD
Predstavte si, že ste našli alebo zdedili po vašom dedkovi, ktorý pracoval v roku 1970 v USA a vtedy si vložil do svojej starej peňaženky bankovky v hodnote 10 USD a potom na nich zabudol. Cena 1 šálky kávy sa v tom roku pohybovala okolo 0,25 USD, čo znamená, že za 1O USD si mohol dedko kúpiť 40 šálok kávy, čiže takmer 1,3 denne za mesiac(30dní). O 30 rokov neskôr, v roku 2000, sa náklady na šálku kávu pohybovali okolo 1,00 USD. Ak v roku 2000 našiel zabudnutú bankovku a potom by nakúpil šálky kávy, kúpil by už len 10 a o takmer 50rokov už len iba cca 6 šálok kávy alebo za to isté množstvo 1 kávy by musela zaplatiť v r. 2019 nie 0,25 USD ale 1,59 USD. Aj keď bankovka v nominálnej hodnote zostala na sume 10USD rovnaká, za 30 rokov stratila kúpnu silu o 75 % a o cca za 50 rokov stratila zo svojej kúpnej sily takmer 84%.
Tento jednoduchý príklad na zdražovaní šálky kávy vysvetľuje, ako peniaze(napr.USD/EUR/CZK) v priebehu času strácajú svoju hodnotu, keď ceny za produkty alebo služby stúpajú v čase. Tento jav sa nazýva inflácia.
Nie je však potrebné, aby ceny s postupom času vždy stúpali. Môžu zostať stabilné alebo dokonca klesať. Napríklad cena pšenice v USA dosiahla v marci 2008 rekordné maximum 11,05 USD za bušel. V auguste 2016 sa znížila na 3,99 USD za bušel, čo možno pripísať rôznym faktorom, ako je dobrý poveternostný stav vedúci k vyššej produkcii pšenice. To znamená, že bankovka konkrétnej meny, povedzme 100 dolárov, by v roku 2008 získala menšie množstvo pšenice a väčšie množstvo v roku 2016. V takom prípade sa kúpna sila tej istej bankovky 100 dolárov za dané obdobie zvýšila ako cena komodity. Tento jav sa nazýva deflácia a je opakom inflácie.
Aj keď je ľahké merať cenové zmeny jednotlivých výrobkov v priebehu času, ľudské potreby presahujú rámec jedného alebo dvoch takýchto výrobkov. Jednotlivci potrebujú veľkú a diverzifikovanú sadu produktov, ako aj množstvo služieb pre pohodlný život. Zahŕňajú komodity ako potravinové produkty, kov a palivo, verejné služby ako elektrina a doprava a služby ako zdravotníctvo, zábava a pracovná sila
Cieľom inflácie je merať celkový dopad cenových zmien na diverzifikovanú skupinu výrobkov a služieb a umožňuje jednotnú hodnotovú reprezentáciu zvýšenia cenovej hladiny tovarov a služieb v ekonomike za určité časové obdobie daného koša vybraných tovarov a služieb v ekonomike.
Klady a zápory inflácie
Infláciu možno interpretovať ako dobrú alebo zlú vec, v závislosti od toho, na ktorú stranu sa postavíme a ako rýchlo k zmene dôjde.
Napríklad jednotlivci s hmotným majetkom, napríklad s majetkom alebo na sklade, môžu vidieť určitú infláciu, ktorá zvyšuje hodnotu ich aktív, ktoré môžu predávať vyššou rýchlosťou. Nákupcovia týchto aktív však nemusia byť spokojní s infláciou, pretože sa od nich bude vyžadovať viac peňazí. Dlhopisy indexované infláciou sú ďalšou obľúbenou možnosťou, ako môžu investori profitovať z inflácie.
Ľuďom držiacim hotovosť sa nemusí páčiť ani inflácia, pretože to narúša hodnotu ich držby hotovosti. Investori, ktorí chcú chrániť svoje portfóliá pred infláciou, by mali zvážiť triedy aktív zabezpečených infláciou, ako je zlato, iné vzácne kovy, komodity a cenné papiere, investovanie do nehnuteľností.
Riadenie inflácie – menová politika
Na boj proti tomuto makroekonomickému pojmu vstupuje príslušná menová autorita v krajine, akou je centrálna banka – u nás NBS pri existencií SK a teraz pri Eure je to ECB , ktorá prijíma nevyhnutné opatrenia na udržanie inflácie v prípustných medziach a na zabezpečenie hladkého chodu ekonomiky. Inflácia sa meria rôznymi spôsobmi v závislosti od druhov uvažovaných tovarov a služieb a jej opakom deflácie, ktorá naznačuje všeobecný pokles cien tovarov a služieb, keď miera inflácie klesne pod 0%.
viac o konkrétnych druhoch a spôsoboch výpočtu inflácie si povieme nabudúce v 2.časti článku…
Ing. Ivan Duvač
Head of Education – PHOENIX INVESTOR SK
Dôležité právne informácie – Disclaimer
Tento materiál je určený iba pre všeobecný záujem a nemal by sa interpretovať ako individuálne investičné poradenstvo alebo odporúčanie alebo žiadosť o kúpu, predaj alebo držbu akéhokoľvek cenného papiera, či vzácnych kovov alebo prijatie akejkoľvek investičnej stratégie. Nejde o právne, investičné alebo daňové poradenstvo. Vyjadrené názory sú názoru nášho manažéra vzdelávania a komentáre, názory a analýzy odborníkov z finančného trhu a dáta sa poskytujú k dátumu uverejnenia a môžu sa v čase zmeniť bez predchádzajúceho upozornenia. Pri príprave tohto materiálu sa mohli použiť vlastné odborné postoje a názory a údaje zo zdrojov tretích strán verejne dostupných na internete.
Spoločnosť PHOENIX INVESTOR SK nepreberá žiadnu zodpovednosť za akékoľvek straty vyplývajúce z použitia týchto informácií a spoliehanie sa na názory a analýzy pripomienok uvedené v materiáli je výlučne na uvážení používateľa. Toto nie je úplná analýza všetkých významných skutočností týkajúcich sa akéhokoľvek odvetvia, bezpečnosti alebo investícií a nemala by sa považovať za investičné odporúčanie. Fakty sú prevzaté zo zdrojov, ktoré sa považujú za spoľahlivé, ale neboli nezávisle overené z hľadiska úplnosti alebo presnosti. Na tieto stanoviská sa nemožno odvolávať ako na investičné poradenstvo alebo ako ponuku na konkrétne zabezpečenie.
Minulá výkonnosť nezaručuje budúce výsledky. Všetky investície zahŕňajú riziká vrátane možnej straty istiny. Ceny akcií kolísajú, niekedy rýchlo a dramaticky, v dôsledku faktorov ovplyvňujúcich jednotlivé spoločnosti, konkrétne odvetvia alebo odvetvia alebo všeobecných trhových podmienok. So zahraničným investovaním sú spojené osobitné riziká vrátane výkyvov mien, hospodárskej nestability a politického vývoja; investície na rozvíjajúcich sa trhoch zahŕňajú zvýšené riziká súvisiace s rovnakými faktormi. Pokiaľ sa stratégia zameriava na konkrétne krajiny, regióny, priemyselné odvetvia, odvetvia alebo typy investícií z času na čas, môže byť vystavená väčšiemu riziku nepriaznivého vývoja v takých oblastiach, ako je stratégia, ktorá investuje do širšej škály krajín, regiónov, odvetví alebo investícií.