Ľudia v Českej a Slovenskej republike nerozumejú financiám. A čo je horšie, nerozumejú ani finančným poradcom, s ktorými svoje financie riešia. Čo s tým?
Nízka finančná gramotnosť na Slovensku a v Čechách je už obohraná téma. Podľa indexu finančnej gramotnosti Českej bankovej asociácie (ČBA) sa nezlepšuje. Našťastie sa ale ani nezhoršuje. “Často je to preto, že sme si ku svetu financií vybudovali negatívny vzťah. Peniaze pre nás často znamenajú len počty a veľa definícií. Jedným z dôvodov môže byť aj to, že sme presýtení odbornými informáciami, v ktorých sa nevyznáme,” uvádza Helena Brychová, gestorka z finančného vzdelávania v ČBA.
Výsledky tohtoročného prieskumu finančnej gramotnosti ČBA avšak prináša ešte jeden záver, ktorý stojí za zamyslenie. Ľudia nerozumejú finančným poradcom a finančným odborníkom. Ak pripraví finančný poradca pre svojho klienta finančný plán, klient ho síce možno odsúhlasí, ale zďaleka mu nemusí rozumieť.
Ja svojej žene nerozumiem…
Jedným z dôvodov pre nepochopenie finančného plánu či jeho časti, informácii o finančných produktoch a ich podmienkach a podobne, je iný jazyk. Kým pre poradcov je finančný žargón denným chlebom a aj vďaka najrôznejším školeniam sa im odborné pojmy dostávajú pod kožu, pre klientov zostávajú nezrozumiteľnými.
Klient si môže pripadať ako Vladimír Dvořák s Jiřinou Bohdalovou ako psychologičkou v scénke “Ja svojej žene nerozumiem” z Televarieté. Vladimír Dvořák príde hľadať pomoc do odbornej poradne, pretože má problémy s porozumením vlastnej žene. Všetky rady, ktoré dostáva, odmieta s tým, že to už skúšal. Nakoniec príde jeho žena – Afroameričanka, ktorá hovorí len anglicky.
Pokiaľ finančný poradca nenájde spoločný jazyk so svojim klientom, môže na tom stroskotať aj ten najlepší finančný plán. Človek nemôže dlhodobo udržať zodpovedné finančné správanie, pokiaľ dostatočne nerozumie, prečo by tak mal konať. A tak sa môže stať, že keď dlhodobá investícia v akciovom fonde mierne poklesne, klient spanikári a všetko predá.
… pretože regulácia, regulácia, regulácia
Pravdaže, za nedorozumenie medzi finančným poradcom (bankárom, poisťovacím agentom, hypotekárnym maklérom…) a klientom nemôže len možná neschopnosť prispôsobiť jazyk klientovi. Finančný poradca to častokrát pod hrozbou nezanedbateľných sankcii urobiť ani nesmie. Prečo? Kvôli ochrane klienta a s ňou spojenou európskou reguláciou.
Európska komisia a Európsky parlament sa na klienta dívajú ako na nezodpovedného jedinca, ktorý sa o seba nedokáže sám postarať. A tak neustále doplňujú dokumenty (čo iné aj od byrokratickej mašinérie čakať), ktoré majú klienta správne a poriadne informovať o tom, čo podpisuje a aké to bude mať dôsledky pre jeho šťastie. Naviac, dokumenty musia byť porovnateľné, to znamená, že musia mať aj rovnaký jazyk. S tým finančný poradca nič neurobí. A na základe nedorozumenia je oheň na streche.
Čo s tým?
Jediným liekom je finančné vzdelávanie a zvyšovanie finančnej gramotnosti. To je ale dlhodobý proces – navyše si vyžaduje aktivitu ľudí. Pokiaľ sa niekto nechce vzdelávať a jeho snahou je opustiť (hoci aj bezplatný) vzdelávací systém čo najskôr a už sa nemusieť nič učiť, nie je sila, ktorá by zvýšila jeho finančnú gramotnosť. Teda, sila by aj bola. Lenže učiť sa od úžerníkov vyberajúcich nekresťanské úroky alebo podvodníkov aktívnych v Ponziho schémach je pomerne drahá škola.