Slovenské dôchodky sú úbohé, prvý pilier preťažený, finančná gramotnosť nízka, o pár desiatok rokov začne krajina starnúť.
Do druhého piliera vstupuje iba tretina mladých ľudí a pritom viacej ako polovica slovenskej populácie v produktívnom veku sa nezaujíma o svoj dôchodok. Ako z toho von?
Postupne a spolu
Súčasné dôchodky a blízku budúcnosť môže riešiť iba osvietená štátna politika a premyslené hospodárenie Sociálnej poisťovne. Stále je tu však nesmierne široký priestor na vzdelávanie a komunikáciu. O svojich budúcich dôchodkoch totiž paradoxne rozhodujú ľudia vo veku, keď ich to najmenej zaujíma – keď sú mladí. Po skončení školy, pri nástupe do práce, v čase, keď chcú veľa cestovať, zažiť, alebo si zakladajú rodinu. Dôchodok im pripadá vzdialený a v tom čase sa môže stať, že stratia najväčšie výhody: skoré začatie sporenia si na dôchodok a správne rozloženie úspor.
Slovenský dôchodkový systém je postavený na troch pilieroch. V prvom pilieri, čiže v solidárnom, sme všetci, druhý je dobrovoľný a takzvaný zásluhový, kde však po vstupe sporíte už povinne. Práve v tomto type sporenia prieskumy potvrdzujú pretrvávajúce nižšie znalosti sporiteľov o negarantovaných dôchodkových fondoch, no práve tie môžu v dlhodobom horizonte prinášať vyššie výnosy a tým aj väčšie dôchodky.
Mladí ľudia by si zaslúžili viacej pozornosti, vysvetľovania a jasnej argumentácie. Do diskusie s nimi na univerzitách vstúpili odborníci z financií aj legislatívy. Každá generácia má právo definovať si nanovo rebríček hodnôt a povinnosťou ich mentorov je odovzdať im skúsenosti a odporúčanie.
Finančná teória hovorí, že napríklad rozdiel medzi dvoj- a šesťpercentným ročným zhodnotením z pohľadu dlhodobého sporenia na 30 rokov môže znamenať dvojnásobok nasporenej sumy pri odchode do dôchodku.
Študentom tieto pravidlá vysvetľujú odborníci z vysokých škôl, ministerstva práce a sociálnych vecí, ale aj finančníci. V Bratislave na Ekonomickej univerzite nestačili iba prezentácie a na účastníkov sa zosypali otázky od znenia zákona až po praktické rady. Hlasovaním v plnej aule sa však ukázalo niekoľko dôležitých informácií.
Pravidlo číslo jedna znie:
Ak chcete vstúpiť do zásluhového druhého piliera, potom ideálna chvíľa je vtedy, keď vstupujete na pracovný trh. Už desaťročný rozdiel môže nasporenú sumu zdvojnásobiť – ak si človek začne na dôchodok šetriť už v 25-ke v porovnaní so vstupom v 35 rokoch, ktoré sú hraničné pre vstup.
Vyššie dôchodkové úspory môže sporiteľovi priniesť aj rozumné rozloženie rizika medzi garantované a negarantované dôchodkové fondy. Dnes však ľudia aj v mladšom a strednom veku investujú „na istotu“, teda prevažne do garantovaných fondov. Je to na škodu veci.
Marián Kopecký z Allianz SDSS na otázky študentov odpovedá: „Odporúčame mladým ľuďom sporiť výhradne v negarantovaných dôchodkových fondoch. Potom približne vo veku 35 rokov mať napríklad 80 percent v negarantovaných fondoch a vo veku 45 rokov si stále držať pomer 50 na 50. Následne postupne presúvať úspory viac a viac do garantovaných fondov.“
„Hovorí sa, že ľudia čakajú istoty, ale jedinou ich istotou je, že žiadnu istotu mať nebudú. Jediné, čo môžu spraviť, je rozložiť riziko z budúcnosti na niekoľko nôh, teda na prvý, druhý a možno aj tretí a štvrtý pilier,“ komentuje diskusiu so študentmi Pavel Škriniar z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Nie štát, ale človek sám dnes má väčšinu nástrojov na to, aby si udržal životný štandard, na aký je zvyknutý v produktívnom veku. Teda aby sa priblížil životu európskeho dôchodcu, a nie jeho chudobného slovenského príbuzného.