Čo inflácia znamená a ako ovplyvňuje každého z nás? Týmto otázkam sme sa už venovali v dostatočnej miere na jar tohto roka či v lete roku 2021 v konkrétnych článkoch na našom webe.
Podľa relevantných údajov z ŠÚ SR spotrebiteľské ceny rástli už dvadsiaty mesiac za sebou, od marca dvojciferným tempom. Najvýznamnejšie výdavkové položky slovenských domácností – potraviny a náklady na bývanie vrátane energií – boli medziročne rekordne drahé.
Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v septembri 2022 na Slovensku medzimesačne vzrástli o 0,9 % a priemerná úroveň zdražovania z mesiaca na mesiac v tomto roku je 1,3 %. Medziročne inflácia od januára minulého roka bez prestávky rastie a momentálne dosahuje najvyššie hodnoty od začiatku milénia, posledné maximum bolo 14,2%, viď graf nižšie.
Inflácia v susedných krajinách, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, naďalej rýchlo rastie. V septembri 2022 vystúpila v Poľsku na 17,2 %, v Česku na 18 % a v Maďarsku dokonca na 20,1 %. Rakúsko dosiahlo historický rekord po 47 rokoch na úrovni 10,5% zo septembra.
Viac ako 40 miliárd je na účtoch v bankách v SR
Inflácia na Slovensku dosiahla za 22 rokov takmer 120 % a za posledných 20 rokov ubrala kúpnej sile peňazí na Slovensku viac ako polovicu (podobne je to i v ČR). A práve preto len máloktorý Slovák dokázal svoje voľné zdroje ochrániť pred rastom cien, tým že ich rozumne investoval na kapitálové trhy alebo do realít. Cenová hladina na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách ako je ČR , Poľsko či Maďarsko sa za ostatné dve dekády viac ako zdvojnásobila. Priemerná inflácia tak dosiahla cca 5 % ročne. Tovar a služby, ktoré si mohol Slovák kúpiť pred 20 rokmi za ekvivalent 100 eur, dnes stoja zhruba 220eur. Inak povedané, kúpna sila peňazí klesla za tento čas o zhruba polovicu. Priemerná slovenská domácnosť svoje voľné zdroje pred takýmto vývojom inflácie nedokázala vôbec ochrániť.
Pozitíva či negatíva inflácie
Infláciu možno interpretovať ako dobrú alebo zlú vec, v závislosti od toho, na ktorú stranu sa postavíme a ako rýchlo k zmene dôjde. Napríklad jednotlivci s hmotným majetkom, napríklad s majetkom domu ci nehnuteľnosti alebo na sklade, môžu vidieť určitú infláciu, ktorá zvyšuje hodnotu ich aktív, ktoré môžu predávať vyššou rýchlosťou. Nákupcovia týchto aktív však nemusia byť spokojní s infláciou, pretože sa od nich bude vyžadovať viac peňazí. Dlhopisy indexované infláciou sú ďalšou obľúbenou možnosťou, ako môžu investori profitovať z inflácie. Ľuďom držiacim hotovosť sa nemusí páčiť ani inflácia, pretože to narúša hodnotu ich držby hotovosti. Investori, ktorí chcú chrániť svoje portfóliá pred infláciou, by mali zvážiť triedy aktív zabezpečených infláciou, ako je napr. zlato, iné vzácne kovy, komodity a cenné papiere, investovanie do nehnuteľností.
Na boj proti tomuto makroekonomickému pojmu vstupuje príslušná menová autorita v krajine, akou je centrálna banka – u nás kedže máme menu EURO je to ECB a kedysi NBS pri existencií SK, ktorá prijíma nevyhnutné opatrenia na udržanie inflácie v prípustných medziach a na zabezpečenie hladkého chodu ekonomiky.
Rada guvernérov sa rozhodla na poslednom októbrovom zasadnutí zvýšiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 75 bázických bodov. Úroková sadzba hlavných refinančných operácií a úrokové sadzby jednodňových refinančných a jednodňových sterilizačných operácií sa tak s účinnosťou od 2. novembra 2022 zvyšujú na 2,00 %, 2,25 % a 1,50 %.
Cieľom októbrového rozhodnutia Rady guvernérov o očakávanom ďalšom zvyšovaní úrokových sadzieb je zabezpečiť včasný návrat inflácie k jej strednodobému inflačnému cieľu na dlhodobej priemernej úrovni 2 %. Budúce rozhodnutia Rady guvernérov o menovo-politických sadzbách budú vychádzať z výhľadu ďalšieho vývoja inflácie a hospodárstva a budú prijímané priebežne, zo zasadania na zasadanie.
Aktuálne inflácia v eurozóne je naďalej príliš vysoká a nad úrovňou stanoveného cieľa zostane určite dlhší čas. V septembri dosiahla priemerná inflácia v eurozóne 9,9 %. Príčinou šírenia a rastu cenových tlakov a zvýšenia inflácie v posledných mesiacoch boli prudko rastúce ceny najmä energií a základných potravín, pretrvávajúci konflikt na Ukrajine, ponukové obmedzenia a postpandemické oživenie dopytu, ako aj výpadky dodávok čipov z Číny.
Infláciu teda môžeme vnímať ako kvantitatívne meranie miery, akou sa v určitom období zvyšuje priemerná cenová hladina koša vybraných tovarov a služieb v ekonomike. Je to nárast všeobecnej úrovne cien, keď za jednotku meny nakupujeme skutočne menej ako v predchádzajúcich obdobiach. Inflácia, často vyjadrená v percentách, teda naznačuje pokles kúpnej sily národnej meny (v prípade SK EUR). Infláciu možno porovnať s defláciou, ku ktorej dochádza, keď ceny namiesto toho klesajú.
Pre naše spoločnosti v skupine Phoenix Investor Group je téma inflácie veľmi aktuálna už veľa rokov a neustále je s našimi zákazníkmi diskutovaná na klientskych stretnutiach nami dobre vyškolenými investičnými poradcami(PFA). Svojich zákazníkov dostatočne informujeme aké formy a možnosti finančných nástrojov v diverzifikovanom portfólií vedia ochrániť voľné finančné prostriedky voči inflácií prostredníctvom nami ponúkanej širokej škály finančných produktov, či už fondov kolektívneho investovania (PF/ETF) alebo nákupom fyzického zlata s možnosťou aj na splátky.
Ing. Ivan Duvač
PXI ACADEMY
