Ako môžeme chápať pojmu inflácia a prečo je taká dôležitá?

Na úvod trochu z ekonomickej teórie a terminológie. Infláciu možno považovať za jedno z najznámejších slov v ekonómii a v jednoduchosti povedané meria, o koľko určitý súbor tovarov a služieb v krajine zdražel za určité pozorované obdobie, zvyčajne za posledný rok. Inflácia je dlhodobo i démonizovaná, kedže v minulosti uvrhla mnohé krajiny do dlhých rokov nestability a ekonomickej krízy. Centrálni bankári po celom svete často túžia po tom, aby boli známi ľudom ako tzv. „inflační jastrabi“ a strážili zdravú úroveň inflácie pre ekonomiku a vývoj spoločnosti.
Mnohí politici v minulosti často vyhrali i voľby s prísľubom boja proti inflácii a ak tak neurobili, v ďalších voľbách následne stratili získanú povolebnú moc. Infláciu dokonca vyhlásil vtedajší americký prezident Gerald Ford v roku 1974 za amerického nepriateľa číslo 1 pre USA.
Mnoho krajín sa v minulosti skutočne potýkalo s vysokou infláciou – a v niektorých prípadoch s hyperinfláciou 1 000 % a viac ročne. V roku 2008 Zimbabwe zažilo jeden z najhorších prípadov hyperinflácie vôbec, s odhadovanou ročnou infláciou na jednom mieste 500 miliárd %. Takéto vysoké úrovne inflácie boli katastrofálne a krajiny museli prijať ťažké a bolestivé politické opatrenia, aby infláciu vrátili na rozumnú úroveň, niekedy sa vzdali i svojej národnej meny, ako to bolo i v Zimbabwe.

Inflácia ako miera rastu cien za dané časové obdobie je dosť širokým označením, napríklad celkovým zvýšením cien alebo zvýšením životných nákladov v krajine. Dá sa to však vypočítať a zadefinovať aj užšie – pre určitý tovar napríklad jedlo, alebo pre služby ako je napríklad účes. Bez ohľadu na kontext, inflácia predstavuje, o koľko je príslušná skupina tovarov alebo služieb za určité obdobie, najčastejšie rok, nákladnejšia, t.j. drahšia.
Príliš veľká inflácia môže znamenať, že sa ekonomika „prehrieva“, zatiaľ čo veľmi nízka inflácia môže byť predzvesťou hospodárskej recesie. V závislosti od zvoleného súboru použitých tovarov a služieb sa počíta niekoľko typov hodnôt inflácie, ktoré sa sledujú ako inflačné indexy. Najbežnejšie používanými indexmi inflácie sú index spotrebiteľských cien (CPI) a index veľkoobchodných cien (WPI). Index výrobných cien (PPI) sa tiež používa na meranie inflácie vo vzťahu k výrobcom.

Aktuálny vývoj inflácie v SR

Medziročná miera inflácie na Slovensku vzrástla v máji 2021 na 2,2% z 1,6% v apríli nad očakávaniami trhu na úrovni 1,9%. Išlo o najvyššiu mieru inflácie od marca 2020, tiahnutú predovšetkým cenami dopravy (10,7% oproti 9,3% v apríli), z toho pohonné látky, čo odráža nielen postupný rast cien, ale aj bázický efekt, keď náklady na pohonné hmoty prudko poklesli a pred rokom v máji kvôli vrcholu prvej vlny pandémie. Ďalší tlak na rast priniesli ceny alkoholických nápojov a tabaku (7,7% oproti 8,7%); komunikácia (6,6% oproti 6,5%); vzdelávanie (3,6% oproti 3,4%); reštaurácie a hotely (3,3% oproti 2,7%) a rôzne tovary a služby (2,9% oproti 2,5%). Medzitým naďalej klesali náklady na potraviny a nealkoholické nápoje (-0,8% oproti -1,1%). Spotrebiteľské ceny mesačne rástli o 0,8%, po zvýšení o 0,2% v predchádzajúcom mesiaci a prekonaní trhových odhadov o 0,6%.

Aktuálny vývoj inflácie v USA

Ročná miera inflácie v USA sa v máji 2021 zrýchlila na 5% z 4,2% v apríli a nad trhovú prognózu 4,7%. Ide o najvyššiu hodnotu od augusta 2008 pri nízkych bázických účinkoch z minulého roku, keď pandémia koronavírusu silno zasiahla ekonomiku, rastúci dopyt spotrebiteľov po opätovnom otvorení ekonomiky, prudký rast cien komodít, obmedzenia dodávok a vyššie mzdy, keď spoločnosti zápasia s nedostatkom pracovných síl. Najväčší nárast cien zaznamenali benzín (56,2%), ojazdené osobné a nákladné vozidlá (29,7%), služby obslužného plynu (13,5%), dopravné služby (11,2%) a odevy (5,6%). Náklady na prístrešie sa zvýšili o 2,2% a potraviny sa zvýšili tiež o 2,2%.
Stredné medziročné inflačné očakávania v USA vyskočili 7. mesiac po sebe na nové rekordné maximum 4% v máji 2021. Očakávania sa zvýšili aj v súvislosti so zmenami cien domov a nájmov, príjmami a rastom výdavkov. Medzitým sa strednodobé inflačné očakávania v trojročnom horizonte zvýšili na 3,6% z 3,1%, čo je druhá najvyššia úroveň vôbec. Nárast v obidvoch horizontoch je obzvlášť výrazný u respondentov vo veku 60 rokov a viac a medzi osobami s maturitou alebo menej.

Aktuálny vývoj inflácie v ČR

Medziročná miera inflácie v Českej republike mierne klesla na 2,9% v máji 2021 z 3,1% v apríli, najmä v dôsledku poklesu cien potravín a nealkoholických nápojov o 1,3%, čo bol najprudší pokles od septembra 2016. Ceny bravčového mäsa boli nižšie o 10%, vajcia o 8,9%, ovocie o 4% a zelenina o 7,4%. Na druhej strane najväčší tlak na rast mali náklady na dopravu (9,6%), konkrétne motorové vozidlá (6,9%) a automobilové palivá a mazivá (22%), alkoholické nápoje a tabak (9,8%) a bývanie a verejné služby (1,8%). Spotrebiteľské ceny na mesačnej báze mierne vzrástli o 0,2%, čo predstavovalo pokles z aprílového rastu o 0,5%.

Aktuálny vývoj inflácie v Rakúsku

Medziročná miera inflácie v Rakúsku vyskočila v máji 2021 na 2,8% z 1,9% v predchádzajúcom mesiaci. Išlo o najprudší nárast spotrebiteľských cien od decembra 2012, ktorý bol spôsobený predovšetkým nízkym základným rokom cien pohonných látok a energií. Najvýraznejší tlak na rast teda zaznamenali ceny dopravných prostriedkov (5,3% oproti 3,5% v apríli); nasledovalo bývanie a verejné služby (3,0 % oproti 2,9 %), poháňané predovšetkým vyšším nájmom. Ďalším pozitívnym príspevkom boli ceny potravín a nealkoholických nápojov (1,8% oproti 0,2%); domáce potreby a údržba (2,9% oproti 1,3%), predovšetkým kvôli nákladnejšiemu domácemu nábytku; a odevy a obuv (2,4% oproti 0,0%). Spotrebiteľské ceny sa každý mesiac zvýšili o 0,3%, čím sa odrazili od poklesu o 0,1% v predchádzajúcom mesiaci.

Ako teda ochrániť voľné zdroje pred ich znehodnocovaním infláciou?

Odpoveď sa skrýva v rozumnom investovaní do akcií a do dlhopisov priamo alebo cez investičné platformy do fondov kolektívneho investovania – PF a ETF, namiesto držania zbytočnej hotovosti na bankových vkladoch. Štatistiky za posledných vyše 100 rokov hovoria veľmi jasne. Podľa dostupných údajov, americké akcie priniesli nominálny výnos takmer 10% p.a., čo je po očistení o miestnu infláciu zisk okolo 7,5% p.a. Štátne dlhopisy zase 5%, čiže po očistení inflácie okolo 2,5% p.a. Podnikové dlhopisy sa umiestnili medzi akciami a štátnymi dlhopismi na úrovni čistého výnosu cca 4,5% p.a.. Aj po započítaní rôznych poplatkov súvisiacich s ich kúpou, držbou a so zdanením s veľkou rezervou porazili infláciu.

Ing. Ivan Duvač
PXI ACADEMY