Celosvetová kríza spôsobená pandémiou COVID-19 zmenila posledné roky 2020/2021 životy ľudí v mnohých smeroch, a to aj vrátane spôsobu akým nakupujú nielen potraviny, a produkty každodennej bežnej spotreby, ale hlavne aký vzťah majú k svojim financiám, úsporám a či vôbec majú ďalej investovať a do akých finančných produktov. Či budú niektoré na teraz sledované zmeny v nákupnom správaní permanentné aj po uvoľnení reštriktívnych opatrení, budeme vedieť posúdiť až s odstupom času neskôr po úplnom víťazstve nad vírusom a skončením pandémie COVID-19.
V médiách je téma pandemickej krízy veľmi atraktívna a pozorovaná z množstva uhlov, hovorí sa o nej denne a pociťujeme jej dôsledky na svojom vlastnom spotrebnom správaní, ale aj správaní ostatných spotrebiteľov a našich investorov. Do istej miery je toto správanie ovplyvnené mainstreamovými médiami, avšak je tu mnoho aj iných psychologických a ekonomických faktorov, ktoré ovplyvňujú toto naše spotrebiteľské správanie. V období globálnej ekonomickej krízy sa množstvo podnikov dostáva do akéhosi začarovaného kruhu, z ktorého na prvý pohľad niet úniku. Podniky prestávajú vyrábať obvyklé množstvo výrobkov z dôvodu, že odberatelia nežiadajú také množstvá tovarov ako počas bežného obdobia. Za touto skutočnosťou nie je nik iný ako bežní spotrebitelia. V reklamách, v správach a všetkých novinách sa hovorí o kríze a jej dôsledkoch a príčinách, ale skutočnosť, že práve naše spoločné spotrebiteľské správanie stojí za jej udržiavaním a prehlbovaním si už málokto z nás uvedomuje.
Zmena nákupného správania investorov ako reakcia na krízu
Keď teda zákazníci nakupujú menej, firmy nevyrábajú dostatočné objemy produktov a musia následne redukovať stavy zamestnancov z dôvodu snahy udržania sa na trhu. Spotrebitelia sa potom rýchlo stávajú nezamestnanými čo vysoko ovplyvňuje ich nákupné správanie sa, respektíve mení ich životné priority, a to sa odráža na zníženom dopyte po tovaroch či službách. Dopad ekonomickej krízy vyvolanej nateraz pandémiou COVID-19 pociťujeme každý takpovediac na vlastnej koži, jedná sa predovšetkým o obmedzenú kúpyschopnosť obyvateľstva, neochotu kupovať niektoré druhy tovarov či služieb pre neistotu z budúceho vývoja. Zároveň pokles záujmov a strata zamestnania v prvej fáze pandémie, vystriedala dlho očakávaná inflácia a rast cien energií a PHM.
Mnoho spotrebiteľov, ako aj našich investorov, pocítilo negatívny ekonomický dopad pandémie COVID-19 na vlastnej peňaženke. Celková ekonomická neistota viedla u mnohých k zníženiu ich výdajov za módu, služby, elektroniku a návštevy reštaurácií, výdavky na potraviny sa zvýšili, keď sa spotrebitelia začali zásobovať trvanlivými potravinami a čistiacimi a ochrannými prostriedkami.
Takisto spôsob, akým naši investori bežne nakupujú sa zmenil, zatiaľ čo predtým ako vypukla pandémia bol na vzostupe trend niekoľkých menších nákupov týždenne, v posledných mesiacoch ľudia preferujú jeden väčší nákup týždenne, kvôli obavám s nákazy vírusom, ako aj s očakávaným obmedzením otváracích hodín alebo úplným zatvorením prevádzok na dočasný čas. V nedávnom prieskume, konaným firmou Oliver Wyman, odpovedalo zhruba 60% respondentov, že nakupujú potraviny menej často, ale preferujú väčšie balenie. Faktom je, že takmer 25% opýtaných sa v dobe pandémie necítia vnútri kamenných obchodov dostatočne komfortne by mohol byť jedným z dôvodov pre túto zmenu.
S uvoľňovaním reštriktívnych opatrení sa ponúka otázka: Aké zo zmien budú mať dlhodobejšie účinky na nákupné správanie spotrebiteľov? Vzhľadom k tomu, že náročné ekonomické prostredie a dopady pandémie budú pravdepodobne po nejakú dobu ešte pretrvávať, stane sa cena jednou z najväčších priorít spotrebiteľov a predajcovia tak budú mať jedinečnú šancu získať väčší podiel na trhu. Na druhú stranu môžu byť zákazníci menej ochotní obísť niekoľko obchodov, aby obstarali všetko potrebné, teda môžu uprednostniť štandardný obchod – typu „supermarketu“, ktorý ponúka všetko, pred obmedzeným výberom tovaru, ktorý ponúkajú diskontéri.
Keďže spotrebitelia neplánujú pre obmedzenia plynúce z „Covidautomatu“ a farby okresu také časté návštevy reštaurácií a obchodov ako predtým, tak podnikatelia a maloobchodníci hľadajú spôsob, ako uspokojiť zákazníkovu potrebu z pohodlia domáceho prostredia a prostredníctvom donáškových služieb. V uplynulých mesiacoch zaznamenali obchody tiež enormne zvýšený záujem o možnosť nákupu produktov a služieb v online priestore cez e-shopy alebo finančné služby cez online konzultácie a poradenstvo, keď zo dňa na deň pribudlo veľké množstvo zákazníkov, ktorí tento spôsob nakupovania skúšali prvýkrát. Zostáva len zistiť, či sa bude jednať o zmenu trvalú, alebo či sa zákazníci vrátia do kamenných obchodov, ako naznačujú aktuálne dáta – minimálne v krajinách, kde online nakupovanie nebolo pred krízou príliš rozšírené.
K zabezpečeniu návratu zákazníkov z online priestoru do štandardných kamenných obchodov, ale aj opäť do finančných inštitúcií, a ku klasickému osobnému kontaktu s finančným sprostredkovateľom a investičným poradcom, bude nevyhnutné implementovať okrem inovatívnych prvkov, aj nové zdravotné a bezpečnostné opatrenia, ktoré budú chrániť nielen klientov, ale aj zamestnancov obchodov a finančných inštitúcií.
Záverom možno konštatovať, že iba čas nám napovie, či daná prebiehajúca zmena nákupného správania spotrebiteľov bude mať trvalý charakter. Jedna vec je istá a to, že dopady krízy a pandémie budeme vídať ešte veľa mesiacov po nej a jedine rýchla adaptácia na zmenu bude kľúčová k úspešnému zvládnutiu vzniknutej situácie a k prežitiu v konkurenčnom prostredí. Pre detailnejšie pochopenie správania spotrebiteľov bude nutné poznať aj príčinu konania spotrebiteľa, a to do veľkej miery ovplyvňujú aj ľudské potreby a osobné preferencie. No o tom si povieme niekedy v budúcich blogoch…
Ing. Ivan Duvač
PXI ACADEMY
